reklama

Som len turista...

Ktosi raz definoval turistov ako ľudí, ktorí prídu, poobzerajú sa a zase odídu. Ako môže krajina vtlačiť svoju pečať do turistov? Stopa v piesku, ktorú zmyjú vlny... Priznám sa, túžim byť súčasťou krajiny, poznať ju až do jej najtajnejších vrstiev. Nechcem byť len hosťom, ale jej súčasťou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)
Beduín, ktorý si nevšimne, že ho fotografujem, je dobrý beduín... Nepýta bakšiš :)
Beduín, ktorý si nevšimne, že ho fotografujem, je dobrý beduín... Nepýta bakšiš :) (zdroj: Miška)

Egyptu sa dávajú vznešené prívlastky; krajina faraónov, tajomných pyramíd, životodarného Nílu, a podobne. Pre mňa je od minulého týždňa Egypt krajinou ľudí. Bosonohých detí, usmiatych beduínov a šikovných obchodníkov.Cudziu krajinu spoznáme len vtedy, keď v nej istý čas žijeme. Vtedy nasiakneme jej vôňou, spoznáme jej chute, mentalitu ľudí a spôsob ich života. Taká krajina v nás zanechá svoje stopy podobne, ako my zanechávame stopy v čerstvom betóne. Ale keď sme „len“ turisti? Ktosi raz definoval turistov ako ľudí, ktorí prídu, poobzerajú sa a zase odídu. Ako môže krajina vtlačiť svoju pečať do turistov? Stopa v piesku, ktorú zmyjú vlny... Priznám sa, túžim byť súčasťou krajiny, poznať ju až do jej najtajnejších vrstiev. Nechcem byť len hosťom, ale jej súčasťou. Zatiaľ sa mi to nepodarilo... Preto si odnášam z ďalšej krajiny aspoň fotky, piesok vo fľaštičke, kamienky a suveníry. Spomienky sú však vzácnejšie. Mojim blízkym sa snažím opísať tancujúci odraz slnka na hladine Červeného mora. Pocit, že pri plávaní mám najľahšie nohy na svete, ktorý spôsobí, že si ošplechnem hlavu, napijem sa slanej vody a takmer sa utopím. Čisté more plné farieb a života. Pláž taktiež; turisti s rôznym stupňom sčervenania, pestrofarebné plavky, ktoré by mohli vyhrať súťaž o oblečenie najmenších rozmerov. Zahalení sú len domáci a noví turisti, ktorí práve prichádzajú. „Ahoj, ako sa máš? Skadiaľ pochádzaš? Rusko? Nie? Slovensko! Volám sa Ahmed/Fatima/ Ali* (* nehodiace preškrtnite). A ty? Ako dlho tu zostaneš? Môžem ti ponúknuť masáž?“ Ahmed/Fatima/Ali mi podáva ponuku s cenami. Ceny sú trochu vyššie ako u nás, ale poučená z prospektov viem, že by som to zjednala aspoň na polovicu. Nemám však záujem. „Som len prvý deň na pláži a ešte som si ani v mori nestihla zaplávať,“ s úsmevom odmietam. Ahmed/ Fatima/ Ali sa nedá odbiť: „More tu bude aj zajtra, ale len vďaka mojej masáži si vychutnáš dovolenku. Pravý Egypt, rozumieš?“ Nakoniec sa uchyľujem k milosrdnej lži: „Ďakujem, možno neskôr.“ Pochopí a odchádza. Zajtra si ma však už nepamätá a celý rozhovor absolvujeme znovu. Na konci dovolenky už viem odmietnuť masáž nielen po anglicky a nemecky, ale aj po francúzsky a egyptsky. Dobré nie? :-) Doma si prezerám fotky... Zavriem oči a zrazu stojím na púšti a pozorujem fatamorgánu. Ucítim vietor rozfukujúci horúci púštny piesok. Bolestivo bodá nechránené časti tela. Upodozrievam sprievodkyňu, že má zvrátené potešenie z nášho nenápadného škrabania si lýtok Ona, potvorka, si obliekla dlhé rifle. U beduínov v osade si vyskúšame takmer všetko. (Zdôrazňujem slovko takmer.) Zahŕňa jedlo, pitie, prehliadku toalety (chýba odvaha ju vyskúšať), prehliadku šamanovho príbytku, mešity, napojenie ťavieho mláďatka a malých Egypťanov, ktorí sú nablízku, tanec, nákup v Tescu na egyptský spôsob (bylinky a z(h)ubné kefky), západ slnka (zahrnutého, samozrejme, v cene výletu) a povozenie sa na ťave. Jej upokojujúce hojdanie vystrieda nebezpečne naklonená zem, ale hneď sa všetko ustáli do pôvodnej polohy. Hlavne ja... Nie, nespadla som, ale mala som k tomu blízko. Všetky ťavy si hneď po krátkej prechádzke sadli na povel. No moja nie. Žena, ktorá ju viedla, začala chrčať. Bol to pokyn, že si ťava má ľahnúť na zem. (Že neumierala viem podľa toho, že sa zo dvakrát stihla aj nadýchnuť.) Moja ťava zostala stáť. Ostatné už obsadila nová várka jazdcov, ktorí vyrazili do púšte. Beduínka sa však nevzdávala a zintenzívnila chrčanie, pripojila k tomu však nový prvok; fackovanie ťavy. Keď ani to nepomáhalo, a moja ťava tvrdohlavo stála ďalej, kopla do nej a začala na ňu kričať. Posledných vytrvalcov zrazu prešla chuť čakať a odviezť sa na ťave (hlavne na tej „mojej“) a okolo nás sa vytvoril prázdny priestor. Reku, keby začala pľuť. Ťava sa však na všetkých pozerala zvrchu. V beduínke sa ozvali netušené možnosti a spojila všetky prvky so jednej choreografie... V čase jej nádychu si odrazu ťava sadla. Stratená rovnováha neznamená stratená sebaúcta, hovorila som si, keď som z nej konečne zliezla. Koniec-koncov, vydržala som na ťave sedieť najdlhšie zo všetkých prítomných. Zahalený smiech beduínky, ktorá nás ponúkla čerstvo upečeným chlebom. Už sa nehanbím, ochutnávam ako prvá... (kto posledný zlezie z ťavy... ehm, ale to sem asi nepatrí... :-) ) Ďalšie fotky ma vracajú na iný výlet. Karavána autobusov sprevádzaná policajnými autami s dvojmetrovými anténami. Púšť s elektrickým vedením. Marsovská krajina; len skaly a tiene. Poznávacie znamenie, kde nájdeme vodu. Púšť mi jednoducho učarovala... (Chvíľu hypnotizujem spomínaný piesok vo fľaštičke.) Nehybnosť strážcov chrámu kráľovnej Hatšepsut** (** Egyptská princezná 18. dynastie, ktorá sa volala Hatšepsowet, dcéra Thutmósa I., sa premenovala, keď začala vládnuť ako kráľovná Hatšepsut namiesto nedospelého Thutmóseho III.. Neskôr prijala mužskú titulatúru a dávala sa spodobňovať ako muž; jej meno odvtedy znelo Hatšepse.) Široké úsmevy a biele zuby v tme trochu zmierňujú hroziace samopaly v ich rukách. Vidno, že svoje poslanie berú vážne, nepúšťajú sa do reči s nikým. Široký a zelený Níl. Hrdzavá bárka sa s nami neprevrhla, hoci jej majiteľ sa o to usiloval. No dobre, v jeho prospech môžem povedať, že to bolo blízko brehu, takže by sme vládali k nemu doplávať. Majestátnosť starovekých stavieb. Karnacký chrám. Chlad tieňa v kaplnke Maat, bohyne pravdy a spravodlivosti, chvíľa pokoja uprostred masy turistov. Nasleduje zúfalé hľadanie skupiny. Našťastie si našli tieň, v ktorom sa tvrdohlavo schovávajú, kým im sprievodkyňa nepovie všetky pikošky. Na Spektre toho vedia viac, myslím si, ale pre istotu ich už nespúšťam z dohľadu. Níl, v ktorom sa kúpu deti. Níl, v ktorom sa kúpu zvieratá. Níl, v ktorom sa kúpu palmy. Níl, v ktorom sa kúpu lúče zapadajúceho slnka. A mŕtve zvieratá. Deň sa končí... Omamne voňajúce kvety pozdĺž ciest. Romantika. Bakšiš, bakšiš. Radosť maličkej predavačky záložiek z obchodu, na ktorom zarobila. Pouličné zjednávanie z cien. Potom pozvanie na čaj. Mala som tušiť, že to nebude zadarmo... Ale tá voňavka sa mi páči aj doma, je to vôňa leta... A zrazu lúčenie. Dovidenia, Egypt... Sľubujem si, že sa tam vrátim ešte raz. Aspoň raz.

Michaela Töröková

Michaela Töröková

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

A čím som staršia, tým mám viac rokov. Zoznam autorových rubrík:  srdcovkypozri-nepozricestovaniefragmenty

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu